Choď na obsah Choď na menu
 


6. 10. 2014

Šikmá veža v Pise

Šikmá veža v Pise

(Šikmá) veža v Pise alebo zriedkavo pis(ans)ká veža najznámejšia pamiatka talianskeho mesta Pisa, stojí v severozápadnej časti mesta na tzv.Campo dei Miracoli alebo Dómske námestie. Toto námestie je z dvoch strán obkolesené starými mestskými hradbami. Stojí tu Dóm, baptistérium, camposanto a Šikmá veža. Stavba veže so zvonicou začala pod vedením architekta Bonanna Pisana v roku 1174.

 

800px-leaning-tower-of-pisa-1.jpg
Autor: David Wilmot – Leaning Tower of Pisa, CC BY-SA 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=3788437

 

Základ veže tvorí kamenný prstenec vysoký 3 metre s priemerom 15,484 metra. Keď stavba dosiahla tretie poschodie a výšku asi 11 metrov, prstencová základňa sa naklonila na stranu presne o 15 cm. Pisano sa snažil vyrovnať sklon v štvrtom poschodí ale nepodarilo sa mu to, preto z obavy aby stavba nespadla sa rozhodol nepokračovať.
V roku 1234 architekt Giovanni di Simone však postavil ďalšie tri poschodia veže v rovnakom prevedení ako Pisano. Tým bola postavená základná veža v tvare valca. Na prízemí sú vchodové dvere a na ďalších šiestich podlažiach sú galérie so stĺporadím. Všetky stĺpy sú zakončené hlavicami a polkruhovými oblúkmi. Toto sú typické znaky románskeho slohu.
Celé toto architektonické dielo dokončil v roku 1350 Tommaso Pisano, ďalší architekt z rodu Pisanovcov tým, že pristavil zvonicu. Vo zvonici je sedem zvonov naladených na sedem hudobných tónov. Šikmá veža sa preslávila aj tým, že na nej fyzik Galileo Galilei, ktorý sa tu narodil v roku 1564, prevádzal merania a štúdiá o gravitácii a voľnom páde.
V dôsledku mäkkého podložia sa sklon veže stáročiami zväčšoval a na konci 20. storočia už bol sklon veľký 4,5 metra. Aj preto sa udávajú vždy dva údaje o výške veže. Na severnej strane je výška 55,22 metra a na južnej 54,52 metra. Talianska vláda sa rozhodla zachrániť vežu a preto poverila odborníkov na statiku aby našli riešenie ktoré by zastavilo zvyšujúci sa sklon. V roku 1993 bolo nainštalovaných 800 ton olovených dosiek do zeme na severnej strane ako protizávažie, ktoré by malo zabezpečiť stabilizáciu tejto unikátnej pamiatky z 12. storočia. Patrí medzi pamiatky kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0ikm%C3%A1_ve%C5%BEa_v_Pise

 

Šikmá veža v Pise

Známa Šikmá veža v Pise ( Torre pendente ) je zvonicou ( Campanile ) chrámu v Pise a patrí k nádhernému komplexu pozostávajúcemu z chrámu, zvonice, baptistéria a cintorína. Keby Šikmá veža stála rovno tak ako iné veže, jej sláva by pravdepodobne ostala obmedzená iba na okruh niekoľkých architektov a historikov. Vďaka štrukturálnej chybe sa však stala známou na celom svete.
Veža je vysoká 55 metrov a nápis poznamenáva, že sa s jej výstavbou začalo v roku 1174. Keďže však kalendár v Pise predbiehal konvenčné datovanie o jeden rok 1173. Architektmi boli Bonnano Pisano a Wilhelm von Innsbruck, ale ani jeden s nich sa dokončenia svojej práce nedožil. Veža naostatok až do druhej polovice 14. storočia nemala osobitný priestor pre zvony.
Mnohí si myslia, že šikmá poloha bola od samého začiatku naplánovaná takpovediac ako smelá demonštrácia architektonickej zručnosti. Táto teória však nie je priveľmi vierohodná. Omnoho pravdepodobnejšie je, že architekti vedeli, že ju stavajú na extrémne neistom podklade, a preto do svojich plánov zakalkulovali možnosť mierneho vychýlenia.
Keď sa na vežu pozeráme dnes a pri prekonávaní 294 schodov zakúsime jedinečnú a zavádzajúcu skúsenosť, že máme pocit, akoby nás to ťahalo na jednu stranu, možno sa vlastne iba čudovať, že veža ešte vôbec stojí. Každý rok sa uhol sklonu zväčšuje a strach z budúcnosti narastá. Začiatkom 20. storočia odchýlka od zvislého smeru predstavovala 4,30 metra, dnes je to 4,60 metra, a iba nedávno sa zhromaždilo väčšie množstvo finančných prostriedkov na hľadanie riešenia, prv než bude neskoro.
Šikmá veža má kruhový pôdorys a čnie do výšky v desiatich poschodiach ( vrátane priestoru pre zvony ). Šesť centrálnych poschodí je obklopených jemnými arkádami, ktoré boli azda ovplyvnené byzantskou alebo islamskou architektúrou. Otázka islamského vplyvu je zaujímavá aj preto, že dodnes nie je jasné, či myšlienka postaviť pri kresťanských chrámoch zvonicu samostatne bola inšpirovaná minaretmi islamského sveta, alebo či minarety, z ktorých muezín zvoláva veriacich k modlitbe, sa vyvinuli z campanili.
Šikmá veža v Pise bola postavená ako zvonica chrámu, ktorý sa začal stavať o stovku rokov skôr. Bolo to po úspešnej námornej bitke Pisanov proti Saracénom pri Palerme roku 1063. Architektonický štýl chrámu sa dostal do povedomia ako románsko-pisantský stavebný sloh. Islamský vplyv je na druhej strane zjavný na stvárnení vonkajšieho múru, ktorý je obložený striedavo červeným a bielym mramorom. Pozdĺž prízemia boli na čelnej strane urobené arkády a na vrchnej časti sa nachádza niekoľko radov arkád nad sebou, ktorých rozmery sa postupne zmenšujú a tvoria konštrukciu štítu. Chrám s centrálnou a krížovou loďou bol neskôr rozšírený a jeho vnútrajšok je vyzdobený ornamentmi.
V roku 1564 sa v Pise narodil Galileo Galilei. Napísal, že šikmú vežu v Pise použil na jeden zo svojich experimentov. Z veže voľne púšťal predmety, aby dokázal že rýchlosť pádu nezávisí od váhy padajúceho predmetu. Nemožno pochybovať, že Galilei túto teóriu skúšal.
Menej isté však je, že to skutočne robil na šikmej veži. Ideálnejšie podmienky pre takéto experimenty než Šikmú vežu v Pise však nájsť nemohol.

Zdroj:http://referaty.aktuality.sk/sikma-veza-v-pise/referat-21569

 

1335844.jpg
http://aktualne.atlas.sk/sikma-veza-v-pise-na-pocest-svateho-patrika-ozelenie/dnes/zaujimavosti/

 

dsc-0846.jpg
http://www.hocikam.sk/hocikam/action/productdetail/oc/50/product/viareggio-pisa-viareggio-9den.xhtml

www.youtube.com