Choď na obsah Choď na menu
 


9. 4. 2018

Nick Mason a Pink Floyd

nn01.jpgNick Mason, celým menom Nicholas Berkeley Mason (* 27. január, 1944, Birmingham, Anglicko) je bubeník skupiny Pink Floyd a jediný člen skupiny, ktorý je v nej nepretržite od jej vzniku. Zároveň je aj automobilovým pretekárom. Zúčastnil sa napríklad aj pretekov 24 hodín v Le Mans.

Mason hral na všetkých albumoch skupiny Pink Floyd od roku 1967 i keď bolo neskôr zistené, že na albume A Momentary Lapse of Reason bola jeho spolupráca minimálna.

Napriek konfliktom o vlastníctvo značky Pink Floyd, Roger Waters a Nick Mason majú v súčasnosti dobré vzťahy. Mason pozval Watersa na posledné dve vystúpenia na jeho svetové turné hrať na bicie na floydovských songoch Set The Control for the Hearth of the Sun a Mason hral na bicie na niektorých koncertoch na Watersovom európskom turné v roku 2006 a na vystúpeniach v Los Angeles a New Yorku v USA..

V júli 2005 Mason, Gilmour, Wright a Waters hrali spolu prvý raz po 24 rokoch. Spievali štyri piesne na koncerte Live 8 v Londýne. Mason tiež spojil Davida Gilmoura a Richarda Wrighta počas Gilmourovho vystúpenia v Royal Albert Hall 31. mája, 2006 aby dosiahol opätovné stretnutia powatersovských floydov. Mason je považovaný za spojnicu medzi Gilmourom a Watersom a verí, že skupina spolu vystúpi znova. Jeho odpovede, ktoré dáva na rôznych interwiev v posledných rokoch sú o „ďalšom hraní pre charitatívne akcie“ a o postupnom dosiahnutí „spoločnej koncertnej šnúry“. Jedným z jeho argumentov je, že skupina Pink Floyd nebola doposiaľ oficiálne rozpustená.

Pre Pink Floyd Nick Mason kompletne zložil iba skladby The Grand Vizier’s Garden Party Parts 1-3 (z albumu Ummagumma) a Speak to Me (z Dark Side of the Moon). Jedna skladba pomenovaná Nick’s Boogie dostala meno po ňom.

Masonov hlas môžeme počuť iba v skladbe Corporal Clegg z albumu A Saucerful of Secrets, jednu hovorenú vetu v skladbe One of These Days ("One of these days, I’m going to cut you into little pieces...") z albumu Meddle, jeho je hlas leteckého dispečera v skladbe Learning to Fly z albumu A Momentary Lapse of Reason. Spieva v dvoch nevydaných, ale predsa dostupných (ilegálne prepašovaných) Barretových skladbách: Scream Thy Last Scream (1967) a Merry Xmas Song (niekedy medzi rokmi 1965- 1975?).

Postupne, ako ubúdalo vystúpení a nahrávania skladieb skupiny Pink Floyd, Mason trávil viac voľného času automobilovým pretekaním. Vlastní (cez svoju spoločnosť Ten Tenths) a preteká na viacerých klasických autách. Má kompletne a úspešne odjazdené preteky 24 hodín Le Mans. Má aj kvalifikáciu pre pilotovanie lietadiel. Mal to šťastie, že bol vyzvaný firmou Ferrari na kúpu jedného z ich 400 vozov typu Enzo, ktoré požičal Jeremy Clarksonovi na posúdenie v motoristickom programe stanici BBC Top Gear. Masonove najobľúbenejšie auto je Ferrari 250 GTO. Vlastní jedno z 36 kusov vyrobených áut tohto typu.

nn02.png

Zdroje: Wikipédia, Twitter


Pre vydavateľstvo EMI Nick Mason okrem iného povedal:

Ani nám nenapadlo byť kapitánmi psychedelického hnutia, najprv sme chceli byť rythmandbluesovou skupinou ako Cream. Zmenili sme sa časom. Podobné kapely tej éry začali hrať čoraz dlhšie sóla, The Beatles zachádzali čoraz bližšie k mystike a my sme začali robiť hudbu k svetelným predstaveniam na umeleckej škole, čo nás od jednoduchých trojminútových pesničiek, ktoré sa k tomu vôbec nehodili, priviedlo na inú cestu.

Nepočúvam našu hudbu, keď nemusím. To sa deje len v prípadoch, keď sa niečo vydáva ako teraz  alebo keď robím rozhovor. Nechce sa mi. Je to ako listovať si v diári, ktorý vám pripomenie celý život, aj vrátane aj tých nepekných vecí. Samozrejme, aj my sme sa hádali, ale takých chvíľ nebolo veľa, no na verejnosti sa isté veci okolo nás nafúkli. Bez argumentov by sme takú dobrú hudbu určite nenahrali. 

Mám rád svoj výkon v skladbe See The Controls a páči sa mi aj práca na The Wall, kde sme prišli s novými bubeníckymi technikami. Nikdy som nebol virtuózom, vždy som chcel, aby bubenícky part bol vymyslený a nahratý správne, aby sa okolo neho mohla vybudovať celá hudba. Ani po koncertoch som nerozmýšľal nad tým, či som dobre bubnoval, ale skôr ma zaujímalo, či sme odohrali dobrú šou. Oveľa dôležitejšie ako nejaké bubenícke party je to, či kapela šliape a to, aby naša výpravná scéna nepopadala počas koncertu na hlavu.

Zdroj: EMI, .týždeň

Zdroj: YouTube