Choď na obsah Choď na menu
 


18. 9. 2017

Jozef Kroner

Krátka upútavka - "frndžalica":

Jozef Kroner, nesprávne aj Króner (* 20. marec 1924, Staškov – † 12. marec 1998, Bratislava) bol slovenský herec. Brat herca Ľudovíta Kronera, otec herečky Zuzany Kronerovej, manžel herečky Terézie Hurbanovej-Kronerovej.

Pochádzal z dvanástich detí. Začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. Začínal v Armádnom divadle v Martine (1948 – 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch – Kubo (1965), Živý bič (1966), Rysavá jalovica (1970), Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi (1978, 1984), Sváko Ragan (1975), Nech žije deduško (1978).

O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič televízny film Trate Jozefa Kronera (1987). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia. Medzi jeho záľuby patrili rybolov a hubárčenie. Je autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a s udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983).

V roku 1967 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec.

Zdroj: Wikipédia


„Nenávidím slávu.“

Slovenský filmový, divadelný a televízny herec sa narodil 20. marca 1924 v Staškove na strednom Slovensku. Jeho kariéra sa začala veľmi spontánne, keďže on sám sa nikdy nevenoval akademickému štúdiu herectva svoje účinkovanie začínal v rôznych ochotníckych súboroch.

kroner.jpgPrvé profesionálne herecké angažmán získava Jozef Kroner v Martine. Tzv. martinské sezóny, čiže roky 1948-1956 sa kryjú s kultom osobnosti, schématickosti, agitačného poslania divadla. V takýchto podmiankach snáď i malým zázrakom Jozef Kroner nevyhorel a práve naopak herecky sa rázom ujal. Aj bez hereckej školy dokázal svojou jednoduchosťou a svojim neobyčajným prejavom očariť nejedného diváka.

Jednou z najvýznamnejších rolí, ktorou sa Jozef Kroner preslávil bola aj úloha Kuba, azda ani žiadnu inú rolu tak nemiloval. Ako sám napísal:"Kubo ma sprevádza celým životom a vôbec sa tomu nebránim. Hlásim sa k nemu, aj keď sa niektorí čudujú, ako sa môžem toľký čas stotožňovať s týmto hlúpym človiečikom. Musím sa ho zastať, on nie je hlúpy, je len prostučký, ale duša čistá a úprimná..."

V časoch, keď u nás panoval kult proletárskych vodcov, Martinské divadlo malo odvahu priniesť na javisko hru sovietskeho dramatika Leonida Rachmanova. Komorná hra z domácnosti ruského intelektuála, vedca a profesora Poležaja, do ktorej sovietska revolúcia vstupuje na špičkách, bez hesiel a transparentov. Martinčania mali odvahu priniesť na javisko, v ktorej hral dvatsaťsedem ročný Kroner sedemdesiatročného profesora hru, v ktorej sa zastali inteligencie. Presvedčili ňou nielen divákov ale i kádrovníkov a inscenácia zvíťazila na prehliadke v Prahe a ako prvú divadelnú hru ju v priamom prenose vysielala aj pražská televízia.

V časoch, keď pôsobil v Martinskom divadle mal za sebou už i prvé skúsenosti s filmom. Mal ich za sebou už päť. Čoraz častajšie sa totiž objavoval na bratislavskej Kolibe, kde sa musel obracať pri natáčaní POĽA NEORANÉHO, DREVENEJ DEDINY ČI ŠTVORYLKY. V Kristových rokoch napokon odchádza do hlavného mesta Bratislavy, ktoré sa stane jeho novým hereckým domovom. Herca spočiatku prijali ako vidieckeho začiatočníka, obsadzovali ho do úloh mrňavých, epizódnych. Prvý, ktorý prelomil ľady bol režisér Budský, ktorý ho obsadil do role doktora Galéna v Čapkovej Bielej nemoci. Ďalším ktorý sa podujal obsadzovať do svojich úloh herca bol Karol Zachar. On nerobil hercovi napriek, naopak obsadzoval ho do rolí, kde mohol sám rozvádzať svoje pestré variáce veselých ľudkov neurčitého veku. Treba povedať, že to boli často postavy vedľajšie, ale predovšetkým Kronerovým hereckým umením sa dostali často z kraja inscenácie do jeho centra.

V tragédiach sa Jozef Kroner necitil najlepšie, no v komédiach, kde mohol šíriť životný optimizmus bol ako ryba vo vode. V jeho umení vynikla predovšetkým veľkosť malých ľudí. V tomto období sám vytvára jednu z najvýraznejších slovenských rolí vo filme Elmara Klosa a Jána Kadára OBCHOD NA KORZE, kde hrá postavu Tóna Brtka, v ktorej herec odkryl i tie najnetušenejšie možnosti tragikomického charakteru. Tri roky po úspechu vo filme našiel onen hľadaný tragikomický typ aj v muzikály Fidlikant na streche, hoc to bola prvá skutočná a jediná muzikálna úloha herca, zvládol ju a samotný muzikál mal deväťdesiat repríz.

Roku 1984, keď Kroner oslavoval šesťdesiat rokou sa rozhodol po tom ako ho posledné dva roky v divadle nik neobsadil sám odísť. Podal výpoveď, v ktorej napísal: "Pri všetkej skromnosti, dovolím si tvrdiť, že by sa pre mňa, herca na vrchole tvorivých síl a plného chuti pracovať, našla primeraná rola...Dúfal som márne..." A tak divadlo napokon s hercom rozviazalo pracovný pomer. No i napriek koncu divadelnej kariéry sa herec sám ponúkol do služieb československej televízie, filmu a rozhlasu. Na penzii sa dočkal približne tridsiatich úloh vo filmoch, no už predtým ich mal najmenej 125. 

Aj napriek tomu, že divadelných úloh sa nedočkal až takého množstvo, číslo sa zastavilo v roku 1984 na konečných 101 divadelných výkonov možno tvrdiť, že Jozef Króner bol predovšetkým hercom, ktorý sa narodil pre divadlo. Bol to herecký samouk a ochotnícky nadšenec, bol hercom širokých hereckých výrazových možností, stvárňoval zložité dramatické charaktery, vnútorné bohaté, s rozličnými osudmi. Bol to Bohom nadaný komediant.

Napísal: Števo "etienne" Kmec

Získal za výkon ve hře „Profesor Poležajev" Státní cenu (1952), za snímek OBCHOD NA KORZE další Státní cenu Klementa Gottwalda (1966), Trilobita (1966), Pokladní modrou stuhu (1966), Výroční cenu Karel 65 časopisu „Kino" (1966), Cenu za mužský herecký výkon na XVI. FFP (1966), Zvláštní uznání poroty na MFF v Cannes (1966), Múzu pražských filmových diváků Melpomené (1967) aj., titul Zasloužilého (1967) a Národního (1978) umělce, Cenu maďarské filmové kritiky (1973) za film NAKONEC a i Cenu sympatií časopisu „Život" (1976). Jozef Kroner zemřel 12. března 1998 v Bratislavě, 8 dní před 74. narozeninami.

Napísal: Jaroslav "krib" Lopour

Zdroj: www.csfd.cz, foto free net


Filmy na ukážku - 

Kubo

Pacho Hybský Zbojník

Zdroj: You Tube