Choď na obsah Choď na menu
 


5. 5. 2017

John Lennon

John Winston Lennon, neskôr John Ono Lennon, známy ako John Lennon (* 9. október 1940, Liverpool, Spojené kráľovstvo – † 8. december 1980, New York, USA), bol britský spevák, skladateľ a gitarista, zakladajúci člen skupiny The Beatles a úspešný sólový hudobník. Bol známy tiež ako výtvarník, herec, spisovateľ a politický aktivista.

john_lennon_1964_001_cropped.pngAko súčasť legendárnej skladateľskej dvojice Lennon-McCartney výrazne ovplyvnil vývoj modernej populárnej hudby. Je považovaný za jednu z hudobných ikon 20. storočia a jeho piesne ako "Imagine" a "Strawberry Fields Forever" sú často radené medzi najlepšie skladby storočia. V roku 2002 BBC uskutočnila prieskum s cieľom objaviť 100 najväčších Britov všetkých čias. Lennonovi britská verejnosť prisúdila ôsme miesto.

Ako člen The Beatles mal Lennon výrazný vplyv na rokenrolovú hudbu a rozširovanie hraníc tohto žánru v priebehu 60. rokov minulého storočia. Spolu s Paulom McCartneym je považovaný za jedného z najvplyvnejších spevákov, skladateľov a hudobníkov 20. storočia. Lennon je pokladaný za výraznejšieho textára, pričom McCartney je považovaný za výraznejšieho skladateľa.

Napriek tomu, že ide o zjednodušenie, tento názor sa zakladá na pravde, keďže piesne dua Lennon-McCartney inšpirované Lennonom sú hlbšie a prepracovanejšie, s textami často v prvej osobe a zaoberajúce sa osobnými záležitosťami. Lennonove texty sú tiež často viac lyrické, čo súvisí i s jeho obľubou hrať sa so slovami a vymýšľať viaczmyselné a zvláštne slová. Jeho najsurrealistickejšie kúsky Strawberry Fields Forever (Navždy jahodové polia) a I Am The Walrus (Som mrož) sú najlepším príkladom Lennonovho výnimočného štýlu. Lennonove partnerstvo s McCartneym zahŕňalo aj vyvažovanie McCartneyho bezstarostného, pozitívneho štýlu.

John Lennon sa zvykol vyjadrovať otvorene a tlač mu často kládla otázky na rôzne témy. 4. marca 1966 pre londýnsky Evening Standard poznamenal, že náboženstvo sa stáva nedôležitým faktorom v živote mladých. Článok nevyvolal žiadne reakcie, až kým o päť mesiacov na to nevyšiel časopis Teen na obálke so slovami vytrhnutými z kontextu: „Neviem, čo sa pominie skôr - rokenrol alebo kresťanstvo...“.

Spojenými štátmi sa prevalila búrka protestov a južanské konzervatívne skupiny organizovali protesty, pri ktorých pálili platne a suveníry The Beatles. Rozhlasové stanice nevysielali piesne The Beatles a boli rušené ich živé vystúpenia. Dokonca aj Vatikán odsúdil Lennonove poznámky. 11. augusta 1966 The Beatles zorganizovali tlačovú konferenciu v Chicagu, aby sa vyjadrili k rastúcim vášňam. Počas konferencie sa Lennon neochotne za svoje výroky ospravedlnil.

Vatikán jeho ospravedlnenie prijal a situácia sa po čase upokojila, ale nekonečná „beatlemánia“, prenasledovanie šialencami, blázniví adolescenti a teraz tiež tlač čakajúca na možnosť roztrhať The Beatles na kúsky kvôli ich výrokom, to všetko bolo na členov skupiny priveľa. The Beatles sa čoskoro rozhodli, že nebudú pokračovať v koncertných turné a okrem slávneho vystúpenia na streche nahrávacieho štúdia naživo už nikdy nevystupovali.

The Beatles sa odvtedy stali čisto štúdiovou skupinou (pravdepodobne prvou na svete), čo umožnilo Lennonovi a ostatným plne skúmať svoje umelecké špičky, spôsobom, ktorý predtým nebol mysliteľný a uskutočniteľný. Zároveň mohla skupina komponovať skladby, ktoré nemusela prispôsobovať pre budúce koncertné vystúpenia, takže mohla naplno využiť technologický potenciál štúdií a tvoriť výnimočné a originálne nahrávky o aké sa predtým nik nepokúšal.

9. novembra 1966, krátko po natáčaní filmu Richarda Lestera Ako som vyhral vojnu, Lennon navštívil výstavu avantgardnej umelkyne Yoko Ono v londýnskej galérii Indica. Neskôr, v roku 1968, po návrate z Indie, kde bol spolu s The Beatles na meditačných seansách Lennon opustil svoju manželku Cynthiu. Lennon a Ono sa odvtedy stali nerozlučným párom, rovnako v súkromí ako na verejnosti, a tiež počas nahrávaní s The Beatles.

Lennon sa s Ono oženil v roku 1969 na Gibraltáre. Časť svadobnej cesty strávili v Amsterdame, kde v hoteli Hilton zorganizovali kampaň za mier, tzv. Bed-In. Bed-in pokračovalo v Montreali, kde Lennon a Ono nahrali Give Peace a Chance, z ktorej sa stala neoficiálna hymna medzinárodného hnutia za mier. Lennon si po uzavretí manželstva tiež oficiálne zmenil meno na John Ono Lennon. O manželstve a mediálnej pozornosti, ktorá ho sprevádzala Lennon napísal pieseň The Ballad Of John And Yoko (Balada o Johnovi a Yoko).

Nahrávanie platne Let It Be nepomohlo členom The Beatles zlepšiť napäté vzťahy. Po tom, čo boli Lennon a Ono zranení pri automobilovej nehode v Škótsku, John zariadil, aby s ním Yoko bola neustále i v štúdiu počas práce na poslednom albume The Beatles, Abbey Road. Hoci sa skupine podarilo vytvoriť mimoriadne kvalitný album, čoskoro sa medzi členov skupiny vkradli obchodné spory súvisiace s ich nahrávacou spoločnosťou Apple Corps.

Lennon sa rozhodol odísť zo skupiny bez toho, aby na to verejne upozornil. Nevydaný album, z ktorého sa stalo Let It Be sa pokúšal zachrániť producent Phil Spector, s čím však na rozdiel od Lennona nesúhlasil McCartney a tak ich partnerstvo doznalo trpkého konca. McCartney vydal tlačové oznámenie, že od skupiny odchádza a začal propagovať svoj sólový album.

V roku 1980 Lennon počas dovolenky na Bermudách spolu s Yoko Ono pracoval na materiáli pre ich budúci konceptuálny album, nazvaný Double Fantasy. Inšpiráciou pre názov albumu bol druh frézie, ktorý John uvidel v bermudskej botanickej záhrade. Tento názov výstižne popisoval to, čo počas ich spoločného manželstva zažili. Comeback sprevádzaný vydaním tohto albumu si naplánovali na koniec roku 1980.

Lennonovci začali pracovať na prezentácii ich nového albumu. Poskytli série interview, nakrútili niekoľko videí. Singel z albumu "(Just Like) Starting Over" začal stúpať v singlových rebríčkoch a John začal uvažovať o koncertnom turné. Spolu s Yoko nahrávali materiály pre jeho nasledujúci album, ktorý vyšiel v roku 1984 pod názvom Milk and Honey.

Lennon v tom čase obýval byt v apartmánovom dome na severozápadnom konci 72. ulice a západného okraja Central parku v New York City, ktorý je známy pod názvom The Dakota.

8. decembra 1980 o piatej popoludní odchádzali John a Yoko z bytu na jednanie, počas ktorého sa mal s vydavateľom dohodnúť, ktoré skladby z albumu Double Fantasy budú ešte vydané ako single. David Geffen (majiteľ vydavateľstva Geffen Records), vraví, že koncom roku 1980 bolo predaných viac ako 700 000 hudobných nosičov tohto albumu. Pri vychádzaní z budovy poskytli niekoľkým postávajúcim fanúšikom autogramy. Jeden z fanúšikov vtedy odfotografoval Johna Lennona, ako podpisuje obal albumu Double Fantasy mladíkovi, ktorý bol neskôr identifikovaný ako Mark David Chapman.

Lennonovci vtedy strávili niekoľko hodín v štúdiu na 44. západnej ulici. Okolo 22:50 sa John rozhodol, že skončia a obaja chceli odbehnúť cestou na večeru do apartmánu pozrieť ich päťročného syna Seana ešte kým pôjde spať. Predtým, ako ich auto vošlo do dvora domu The Dakota, John a Yoko z neho vystúpili. V tieni vstupnej brány do domu si vtedy Jose Perdomo, šofér, liftboy a vrátnik domu, všimol postávajúceho Chapmana.

Lennon vychádzal posledný a Yoko Ono práve otvárala vnútorné dvere vchodu. John v tej chvíli stál sám za ňou vo vchode. Chapman vtedy zavolal "Mr. Lennon!", John sa zastavil a otočil sa smerom k nemu. Chapman zaujal postoj strelca a z revolveru kalibru .38 Special päťkrát na Lennona vystrelil duté, expanzné projektily. Jeden výstrel Johna netrafil, preletel mu ponad hlavu a trafil okno na budove, dva výstrely trafili ľavú stranu Lennonovho chrbta a dva ho zasiahli do ľavého ramena. Všetky strely Johnovi spôsobili vnútorné devastačné zranenia a najmenej jeden výstrel mu pretrhol aortu. Očití svedkovia tvrdia, že Lennon urobil s pomocou vrátnika Jaya Hastingsa ešte šesť krokov smerom do vnútra budovy, povedal „som postrelený“ a skolaboval. Vrátnik Jay Hastings zavolal záchranku. Mark Chapman si pokojne sadol na kraj chodníka a čakal. Vrátnik podišiel k nemu a spýtal sa ho „Vieš, čo si práve urobil?“ načo Chapman mu pokojne odpovedal „Práve som zastrelil Johna Lennona.“ ("I just shot John Lennon.").

Prví policajti, ktorí prišli na miesto boli Steve Spiro a Peter Cullen. Počuli vo vysielačke hlásenie o streľbe na 72. ulici. Uvideli pokojne sediaceho Marka Chapmana na kraji chodníka. Revolver bol položený na zemi pred ním. Mal pri sebe brožované vydanie knihy J. D. Salingera, „The Catcher in the Rye“, kazetový prehrávač s viac ako desiatimi kazetami na ktorých boli audionahrávky s vyše štrnástimi hodinami hudby skupiny The Beatles.

Niekoľko minút na to prišli aj ďalší policajti, Gamble a James Moran, ktorí Johna naložili do ich služobného auta a odviezli ho do Rooseveltovej nemocnice. Moran hovorí, že keď dávali nariekajúceho Lennona do auta spýtal sa ho, či vie kto je. Lennon vraj prikývol, ale keď chcel odpovedať vydal zo seba iba chrčivý zvuk. Yoko hovorí, že Johna už odvtedy nepočula nič hovoriť, čoskoro upadol do bezvedomia.

Na záchrannú stanicu Rooseveltovej nemocnice Lennona doviezli o 23:15. John Lennon zomrel na šok z vykrvácania, stratil viac ako 80% krvi. Hlavný vyšetrujúci lekár, Dr. Elliott M. Gross, sa vyjadril, že s takými rozsiahlymi strelnými zraneniami by nikto nedokázal prežiť viac ako pár minút. Yoko Ono na to reagovala: „Nie, nie, nie... povedzte mi, že to nie je pravda,“ po šokujúcom zistení, že jej manžel je mŕtvy, bola tiež hospitalizovaná v Rooseveltovej nemocnici 

Foto - By John_Lennon_1964_001.png: VARAderivative work: GabeMc (talk) - John_Lennon_1964_001.png (originally Vereeniging van Arbeiders Radio Amateurs), CC BY-SA 3.0 nl, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=11866647
Zdroj: Wikipédia

 

lennons_by_jack_mitchell.jpg
By Jack Mitchell, CC BY-SA 4.0-3.0-2.5-2.0-1.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=15047490