Choď na obsah Choď na menu
 


27. 4. 2018

Franz, Sissy, mince a medaily

Franz Joseph I or Francis Joseph I (Franz Joseph Karl; 18 August 1830 – 21 November 1916) was Emperor of Austria, King of Hungary, and monarch of other states in the Austro-Hungarian Empire, from 2 December 1848 to his death. From 1 May 1850 to 24 August 1866 he was also President of the German Confederation. He was the longest-reigning Emperor of Austria and King of Hungary, as well as the third-longest-reigning monarch of any country in European history, after Louis XIV of France and Johann II of Liechtenstein.

emperor_francis_joseph--1-.jpg

In December 1848, Emperor Ferdinand abdicated the throne at Olomouc, as part of Minister-president Felix zu Schwarzenberg's plan to end the Revolutions of 1848 in Hungary. This allowed Ferdinand's nephew Franz Joseph to accede to the throne. Largely considered to be a reactionary, Franz Joseph spent his early reign resisting constitutionalism in his domains. The Austrian Empire was forced to cede its influence over Tuscany and most of its claim to Lombardy–Venetia to the Kingdom of Piedmont-Sardinia, following the Second Italian War of Independence in 1859 and the Third Italian War of Independence in 1866. Although Franz Joseph ceded no territory to the Kingdom of Prussia after the Austrian defeat in the Austro-Prussian War, the Peace of Prague (23 August 1866) settled the German question in favour of Prussia, which prevented the Unification of Germany from occurring under the House of Habsburg.

Franz Joseph was troubled by nationalism during his entire reign. He concluded the Austro-Hungarian Compromise of 1867, which granted greater autonomy to Hungary and transformed the Austrian Empire into the Austro-Hungarian Empire, under his dual monarchy. His domains were then ruled peacefully for the next 45 years, but Franz Joseph personally suffered the tragedies of the execution of his brother Emperor Maximilian of Mexico in 1867, the suicide of his only son and heir, Crown Prince Rudolf, in 1889, and the assassination of his wife, Empress Elisabeth, in 1898.

After the Austro-Prussian War, Austria-Hungary turned its attention to the Balkans, which was a hotspot of international tension because of conflicting interests with the Russian Empire. The Bosnian Crisis was a result of Franz Joseph's annexation of Bosnia and Herzegovina in 1908, which had been occupied by his troops since the Congress of Berlin (1878).

On 28 June 1914, the assassination of his nephew, Archduke Franz Ferdinand, in Sarajevo resulted in Austria-Hungary's declaration of war against the Kingdom of Serbia, which was Russia's ally. That activated a system of alliances which resulted in World War I.

Franz Joseph died on 21 November 1916, after ruling his domains for almost 68 years. He was succeeded by his grandnephew Charles.


Alžbeta Bavorská (Sissi)

Alžbeta Bavorská, zv. Sissi, (* 24. december 1837, Mníchov – † 10. september 1898, Ženeva) bola bavorská princezná, rakúska cisárovná (od r. 1854), česká a uhorská kráľovná (od r. 1854), manželka rakúskeho cisára Františka Jozefa I.

sssss.jpg

Alžbeta Amália Eugénia (ako znelo jej celé meno) bola dcéra bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa (* 1808 – † 1888) a vojvodkyne Ludoviky Vilhelmíny Bavorskej (* 1808 – † 1892). Mala sedem súrodencov, narodila sa ako tretia v poradí. V útlom detstve mala najbližšie k svojej staršej sestre Helene, avšak keď mala Sissi deväť rokov, vychovávateľka usúdila, že Helena má na nežnejšiu Sissi príliš veľký vplyv. Preto ich držali trochu od seba a Sissi sa začala pripájať k o dva roky mladšiemu bratovi, Karolovi Teodorovi.

Pochádzala z vedľajšej, nesuverénnej vetvy rodu Wittelsbachovcov. Jej matka bola dcérou bavorského kráľa Maximiliána I. a sestrou Žofie, matky Františka Jozefa I.

Alžbeta vyrastala stranou od bavorského dvora. Zimy trávila rodina v mníchovskom paláci, leto v possenhofských záhradách. Na rozdiel od väčšiny vtedajších princezien vyrástla z nej vzdelaná, ambiciózna, nekonvenčná, slobodomyseľná a citlivá dievčina. Ako dieťa žila v tieni Heleny. S ňou sa pôvodne počítalo v sobášnych plánoch Žofie Bavorskej ako s nastávajúcou manželkou jej syna Františka Jozefa. K zasnúbeniu páru malo dôjsť v cisárskom letnom sídle v Bad Ischl, kam Ludovika cestovala s oboma dcérami. No tu sa cisár zamiloval do mladšej z nich, Alžbety, a aj napriek protestom svojej matky sa s ňou 23. apríla 1854 oženil.

Pôvodne šťastné manželstvo narážalo od začiatku na úskalia spôsobované neprimeranými zásahmi Alžbetinej autoritatívnej svokry Žofie. Aj napriek tomu, že to s ňou Žofia myslela dobre, bola prezieravá a myslela politicky, Sissi na viedenskom dvore trpela. Cítila sa príliš obmedzovaná prísnou spoločenskou etiketou, na ktorú nebola zvyknutá, chýbala jej vlasť a súrodenci. Všetky ústrky spočiatku trpela a vzdala sa boja o výchovu svojich dvoch dcér, ktoré jej svokra hneď po narodení vzala a umiestnila do blízkosti svojich komnát, ďaleko od Sissi. No po zverení výchovy jej syna Rudolfa arcivojvodkyni Žofii demonštratívne opustila dvor. Až neskôr si vymohla ukončenie prísnej vojenskej výchovy svojho syna.

Všeobecne bola známa jej náklonnosť k Maďarom. Na cisárskom dvore presadzovala maďarské záujmy, v úzkej spolupráci najmä s uhorským politikom Júliusom Andrášim. Vehementne sa zasadzovala za ústupky Maďarom v roku 1867. Neváhala sa stýkať ani s bývalými revolucionármi z rokov 1848 – 1849, vďaka čomu je dodnes v Maďarsku uctievaná ako „národná“ kráľovná. Svoju prvú cestu po Uhorsku však musela kvôli smrti svojej prvorodenej dcéry Sophie dňa 25. mája 1857 náhle prerušiť. Sissi cíti výčitky, pretože Žofia ju pred cestou varovala a odporúčala, aby Sophiu nechali doma.

V 60. rokoch 19. storočia Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Preslávila sa ako skvelá jazdkyňa. Držala prísne diéty a neustále cvičila. Veľmi si zakladala na svojich vlasoch a ich úprave venovala aj niekoľko hodín denne. Starala sa jej o ne výsostne dvorná dáma Franziska "Fanny" Feifaliková, ktorá bola pre Alžbetu jednou z najdôležitejších osôb. Na dvore mala vďaka tomu výsostné postavenie, čo sa prejavilo aj faktom, že jej Sissi povolila svadbu aj napriek tomu, že cisárovnej mohli obyčajne robiť spoločnosť len slobodné dámy. Skladala verše v štýle H. Heineho vždy, keď sa jej mimoriadne silne zmocnil nejaký pocit. Naučila sa novogréčtinu a venovala sa s veľkým zaujatím štúdiu antických dejín. Na ostrove Korfu, kam rada cestovala, si dala postaviť zámok nazvaný podľa jej obľúbeného antického mýtického hrdinu Achilleion.

Povinnosti rakúskej cisárovnej nevykonávala, venovala sa takmer výlučne vlastnej osobe. Obrovským psychickým šokom bola pre ňu samovražda jej syna Rudolfa. Z tejto traumy sa až do konca života nespamätala. Odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení a vyhýbala sa Viedni. Často cestovala do Mníchova.

V júli 1898 podnikla cestu do Švajčiarska. Počas nej v Ženeve pri prichádzaní k prístavisku ju s jej spoločníčkou Irmou Sztárayovou prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Spáchal na ňu atentát, bodol ju trojhranným pilníkom a Alžbeta tomuto zraneniu podľahla. Atentátnika zadržali, svoj čin však nikdy neoľutoval. Odsúdili ho na doživotie, ale vo väzenskej cele spáchal samovraždu.


Mince a medaily

m03.jpg

m04.jpg

m05.jpg

m01.jpg

m02.jpg

Zdroje:
en.wikipedia.org
sk.wikipedia.org
www.sixbid.com