Choď na obsah Choď na menu
 


23. 8. 2017

Svätý Václav

Svatý Václav (asi 907 – 28. září 935, příp. 929, německy Wenzel von Böhmen) byl český kníže a světec, který je hlavním patronem Čech a Moravy a symbol české státnosti.

v1.pngPodle pověsti byl vychováván svou babičkou svatou Ludmilou a vzdělával se na Budči. Jako kníže, po porážce saským králem Jindřichem Ptáčníkem, dokázal zachovat suverenitu českého státu a založil chrám sv. Víta, hlavní kostel knížectví. Byl zavražděn ve (Staré) Boleslavi, sídle svého bratra Boleslava, který díky tomu převzal vládu. Po smrti začal být Václav uctíván jako svatý pro svou v legendách mu připisovanou zbožnost (vlastnoruční pěstování vína a obilí pro svaté přijímání, péči o chudé, otroky a vězně, stavění kostelů, kácení šibenic, ničení pohanských svatyní ap.) a posmrtné zázraky. Později se stal symbolem českého státu, např. v Kodexu vyšehradském, na mincích nebo na Myslbekově pomníku.

V detstve bol starší syn Vratislava I. a Drahomíry vychovávaný na Tetíne svojou starou babičkou Ludmilou, ktorá mu za učiteľa vybrala slovanského kňaza Pavla. Keď sa jeho otec stal českým kniežaťom, poslal svojho syna na Budeč študovať latinčinu.

Po Vratislavovej smrti vo februári 921 sa začala krátka poručnícka vláda Ludmily. Tá však skončila ešte v septembri toho roku, keď bola Ludmila zavraždená a opatery neplnoletého kniežaťa sa ujala jeho matka Drahomíra. Po prevzatí vlády vyhnal Václav svoju matku z kniežacieho dvora, po čase ju však zavolal späť.

V roku 924 dal previesť telesné ostatky Ludmily z Tetína do Prahy, kde ich slávnostne pochoval na Pražskom hrade.

Václavova vláda bola od počiatku charakteristická podporou kresťanskej cirkvi. V roku 929 bol Václav nútený podrobiť sa rímskemu cisárovi Henrichovi I. Vtáčnikovi, ktorý so svojím vojskom pritiahol až k Prahe. S týmto aktom bolo spojené i platenie poplatku, ktorý mal český panovník odvádzať rímskemu cisárovi.

Václav založil na Pražskom hrade kostol zasvätený saskému patrónovi sv. Vítovi. Časť ostatkov tohto svätca získal Václav práve od kráľa Henricha. Tento smer Václavovej politickej orientácie sa nepáčil strane, ktorá nechcela prijať uvedené nábožensko-politické väzby. Jej reprezentantom bol Václavov mladší brat Boleslav, ktorý sídlil vo svojom údelnom kniežatstve v Starej Boleslavi. Obaja bratia sa dostávali do čoraz ostrejších osobných sporov, ktoré vyvrcholili pozvaním Václava do Starej Boleslavi na slávnosť vysvätenia kostola. Na nej bol ráno 28. septembra 929 (v novších prameňoch je uvádzaný rok 935) knieža Václav zavraždený. Boleslav so svojou družinou obsadil Pražský hrad a stal sa českým kniežaťom. Čoskoro dal previezť bratove ostatky do Prahy a uložiť ich do novopostavenej svätováclavskej kaplnky v kostole sv. Víta, kde sú dodnes.

Veľmi dôležitú úlohu zohrala postava kniežaťa Václava ako národného patróna a svätca, za ktorého bol považovaný už v druhej polovici 10. storočia. Do tohto obdobia spadá vznik První staroslověnské legendy, latinsky písaného Crescende fide, Gumpoldove legendy a zrejme i legendy tzv. Kristiana.

Od 2. polovice 11. storočia mala svätováclavská úcta kľúčové postavenie v ideológii českej štátnosti a predstavovala jednu zo základných súčastí přemyslovského a najmä luxemburského poňatia kráľovskej moci (svätý Václav chápaný ako nebeský panovník a ochranca českého štátu, samotní panovníci sú len jeho dočasní zástupcovia, ktorým on sám prepožičiava svoju moc).

Od čias Karola IV. Luxemburského sa hlavným symbolom českého štátu stala Svätováclavská koruna, ktorej boli podriadené jednotlivé krajiny Koruny českej. Pieseň Svatý Václave, vévodo české země, kníže náš, bola v stredoveku českou hymnou. Silný bol svätováclavský kult i v husitskej dobe. Pod vplyvom reformácie slabol, ale v období baroka v dobe národného obrodenia bol zase oživený.

Život a smrť svätého Václava sa stali námetom mnohých legiend. Václav bol pravdepodobne ženatý, meno jeho manželky však nie je známe. Legendy uvádzajú ako jeho syna Zbraslava.

Dôkazom významu svätého Václava pre český národ je i mnoho umeleckých spodobení tohto svätca a patróna. Pravdepodobne najznámejším skulptúrnym stvárnením svätého Václava je bronzové jazdecké súsošie kniežaťa a štyroch českých svätcov dotvárajúce kolorit hornej časti pražského Václavského námestia. Jeho autormi sú sochári Josef Václav Myslbek a Klouček a architekt Alois Dryák. V roku 1912 bola na kamennom kvádri osadená jazdecká socha sv. Václava s kopijou v ruke. Súčasne boli v rohoch podstavca umiestnené sochy troch svätcov – sv. Prokopa, sv. Anežky a sv. Ludmily. Štvrtá socha sv. Vojtecha bola osadená v roku 1924. Socha sv. Václava má hmotnosť údajne 5,5 tony a na výšku meria s kopijou 7,2 m. Súsošie patrí medzi najznámejšie sochárske diela a pamätníky v Českej republike.

Ostatky sv. Václava sú uložené v kaplnke sv. Václava vo Svätovítskej katedrále. Pre svoj mimoriadny význam sa stala kultovým centrom celej katedrály. Tomu zodpovedá i nádherná výzdoba a odlišné poňatie architektúry kaplnky oproti architektonickému a umeleckému stvárneniu zvyšku chrámu. Pôvodná výzdoba zo 14. storočia zahŕňa nástenné maľby pašiového cyklu a obloženie stien drahými kameňmi. Z roku 1509 (pravdepodobne z dielne Majstra litoměřického oltára) pochádza samostatný pás výzdoby zachytávajúci výjavy zo života sv. Václava. Ústredným bodom kaplnky je bohatou intarziou zdobený podstavec s ostatkami svätca. Ďalším zaujímavým miestom kaplnky sú malé dvere v jej juhozápadnom rohu, zabezpečené siedmimi zámkami, vedúce na schodisko do korunnej komory s korunovačnými klenotami.

Svatováclavský chorál, jehož kořeny sahají patrně až do 12. století, měl původně tři pětiřádkové sloky neumělých, sdružených rýmů, ukončené refrénem „Kyrie eleison“. Obsahem je prostá modlitba k patronovi české země:

Svatý Václave, vévodo české země, kníže náš,
pros za nás Boha, svatého Ducha, Kriste eleison.
Ty jsi dědic české země, rozpomeň se na své plémě.
Nedej zahynouti nám i budoucím, svatý Václave, Kriste eleison.
Pomoci my tvé žádáme, smiluj se nad námi, utěš smutné,
zažeň vše zlé, svatý Václave, Kriste eleison.

U příležitosti tehdejších oslav předpokládaného svatováclavského milénia byl roce 1929 natočen životopisný film Svatý Václav se Zdeňkem Štěpánkem v hlavní roli.

Socha sv. Václava od Petra Parléře
v2.jpg
Autor: Acoma – Vlastné dielo, Copyrighted free use, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=5975871

Svatováclavský dub ve Stochově, Václavově údajném rodišti
stochov_svatovaclavsky_dub_6.jpg
Autor: VitVit – Vlastní dílo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=50115471

Socha sv. Václava ve Svatováclavské kapli pražské katedrály

wenzeslaus_by_peter_parler.jpg

Socha svatého Václava na Karlově mostě je součástí sousoší Svatého Norberta, Václava a Zikmunda
1024px-charles.jpg
Autor: Zp – Originally from cs.wikipedia; description page is/was here.2006-07-31 19:52 Zp 1500×1000×8 (94819 bytes) Sousoší Svatého Norberta, Václava a Zikmunda na Karlově mostě autor:Zp, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1387099

Masarykův dukát č. 1
ducat_czechoslovakia_1923_rv.jpg
Autor: Otakar Španiel – Národní museum, Praha, Attribution, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=9692476

Moja súkromná medaila sv.Václava zrealizovaná na počesť sv.Václava ako hlavného patrona Čiech a Moravy a symbol českej štátnosti a na počesť Svätováclavských dukátov a ich autorov Jaroslava Bendu a Otakara Španiela
aukro2.jpg
Vlastné foto

Myslbekova jezdecká socha sv. Václava na Václavském náměstí v Praze
wddd.jpg
Autor: Ales Tosovsky – Vlastní dílo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1191864

Miesto pochovania sv. Václava sa nezmenilo od 10. storočia. Súčasná úprava náhrobku zo začiatku 20. storočia je rekonštrukciou gotického náhrobného oltára z čias Karola IV.

1024px-saint_venceslas_grave.jpg

Chorál "Svatý Václave", pocta největšímu českému světci!

Smrt svatého Václava (2008)

Zdroje: Wikipedie Wikipédia Vlastné zdroje You Tube