Choď na obsah Choď na menu
 


10. 4. 2017

Sedem divov sveta - 6. Rodoský kolos

Rodoský kolos (alebo menej vhodne [keďže podľa PSP je správne "rodoský"] Ródsky kolos alebo Rodský kolos) bola Héliova socha na ostrove Rodos, v prístave Lindos (Mandraki), ktorú dal v rokoch 304 pred Kr. až 292 pred Kr. postaviť Cháres z Lindu, žiak slávneho gréckeho sochára Lysippa. Sochu postavili na počesť boha Slnka Helia - ochrancu ostrova, ako výraz vďaky za jeho pomoc pri obrane mesta. Patrí medzi sedem divov starovekého sveta. Pred svojím zničením bola vysoká tridsaťdva až tridsaťsedem metrov, a tým sa stala najvyššou stavbou starovekého sveta.

aeee1.jpg

Podľa záznamov gréckeho filozofa Straba spotrebovali pri stavbe sochy 500 talentov medi a 300 talentov železa, čo je v dnešných mierach asi trinásť ton medi a sedem a pol tony železa. Veľkú časť z použitého železa a bronzu mali zo zbraní, ktoré tam nechala Démétriova armáda.

Viaceré historické zdroje opisujú postup stavby kolosa - sochári najprv postavili nohy z vápenca a potom vyhotovili železnú konštrukciu, na ktorú postupne pridávali medené pláty, ktoré stavitelia formovali ako kožu. Vnútro sochy, ktorá stála na pätnásť metrov vysokom bielom mramorovom podstavci blízko prístavu Lindos (Mandraki), bolo vypĺňané kamennými blokmi. Horné časti sochy postavili s pomocou hlinenej rampy, ktorú vyrobili robotníci tak, že po stranách sochy hromadili obrovské množstvá hliny, na ktoré potom pomaly vystupovali, a tak sa dostali až k horným častiam sochy (takýto spôsob stavby sa používal aj v starovekom Egypte, kde obklopovali jednotlivé časti stĺpov pri ich stavbe pieskom, čím si zvyšovali úroveň pôdorysu). Pomocou nej mohli vyhotoviť železnú konštrukciu celej sochy. Po dokončení stavby bola zemina opäť odstránená.

aeee2.jpg

Niektoré zdroje uvádzajú, že socha mala rozkročené nohy, z ktorých každá stála na jednom mramorovom podstavci, a lode plávajúce do prístavu, plávali popod ňu. To je však málo pravdepodobné, lebo na to socha nemala potrebnú výšku. Pravdepodobnejšia je preto verzia, že socha mala nohy pri sebe a stála pri vstupe do prístavu alebo na kraji mesta a bola obrátená tvárou k prístavu, smerom k moru. Niektoré zdroje uvádzajú, že slúžila ako maják.

Rodoský kolos bol dostavaný po dvanástich rokoch, teda v roku 292 pred Kr. a bol vysoký asi 37 metrov. Podľa toho postavili približne za jeden rok asi tri metre sochy. Rímsky spisovateľ Plínius Starší poznamenal, že len málo ľudí dokázalo obopnúť padnutý palec a že každý z jeho prstov bol väčší ako väčšina sôch v tom období. Tento opis len dokazuje, že Rodoský kolos bola skutočne impozantná stavba.

Historici sú presvedčení, že Cháres použil ako model na stavbu kolosa Alexandra Veľkého, macedónskeho vojvodcu, ktorý pre Grékov stelesňoval vzor božského a mocného hrdinu. Na hlave mal Hélios pravdepodobne ohnivú korunu slnečných lúčov. Pravú ruku mal kolos vztýčenú a držal v nej pochodeň, ktorá mala navádzať lode do bezpečného prístavu. Kolos býva niekedy zobrazený ako holý, niekedy so zahalenými bedrami a inokedy je celý oblečený. Socha bola vyobrazená tak, že zobrazovala realisticky silu a pohyb, čo bolo učenie Cháresovho učiteľa sochára Lysippa. Podľa dobových záznamov za slnečného svitu vraj socha žiarila ako slnko samé. Podľa legendy po dokončení sochy vraj Cháres spáchal samovraždu, lebo na soche sa objavil malý kaz.

Rodoský kolos stál len asi 56 rokov. V roku 226 pred Kr. zasiahlo ostrov Rodos silné zemetrasenie. Konštrukcia sochy taký nápor nevydržala a praskla pravdepodobne v mieste kolien, čo malo za následok jej pád na zem. Kolos sa tak stal najkratšie stojacim divom sveta, z ktorého sa nám navyše zachovalo len niekoľko opisov. Ptolemaios III. ponúkol finančnú pomoc na rekonštrukciu sochy, ale delfská veštica Pýtia vydesila svojou veštbou obyvateľov Rodosu, že ak by znovu postavili Heliovu sochu, mohol by sa boh uraziť. Ako zaznamenal gréchy historik, geograf a filozof Strabo vo svojich spisoch, zostali pozostatky sochy cez 800 rokov na miestach, kde pri páde sochy dopadli.

V roku 654 po Kr. arabská armáda pod vedením moslimského kalifa Muawiyaha I. obsadila ostrov Rodos a následne predala pozostatky sochy Židovskému obchodníkovi z Edessay (Jewish merchant of Edessa). Tento ochodník zvyšky sochy ešte viac rozčlenil a bronzové úlomky prepravil na chrbtoch deväťsto tiav do svojej domoviny.

Zdroj: Wikipédia

oddelovnik-----600.jpg

Div sveta: Rodoský kolos možno opäť povstane z hlbín mora, aby strážil prístav

Jeden zo starovekých Siedmich divov sveta možno vstane z mŕtvych! Skupina architektov si zaumienila znova vystavať bájny Rodoský kolos, teda sochu bojovníka, ktorý kedysi (zrejme) rozkročený stál nad vchodom do starodávneho prístavu Lindos (Mandraki).

aeee3.jpg

Stavitelia však nemajú v úmysle postaviť presnú repliku kolosu, ako sa zachovala na dávnych nákresoch. Miesto toho chcú vztýčiť 150 metrov vysokú poctu niekdajšej soche, ktorá uzrela svetlo sveta pred 2200 rokmi.

Tím staviteľov by podľa vlastných slov chcel „vrátiť Rodos na mapu svetovo významných miest s nesmiernou historickou hodnotou“.

Prostriedky na výstavbu neokolosu si architekti zaumienili vyzbierať od nadšencov tejto myšlienky prostredníctvom internetu. Rodoský bojovník bude mať nesmierne rozmery, rovnako, ako jeho predchodca, bude slúžiť zároveň ako maják a v jeho bronzovej „pokožke“ budú zamontované solárne panely.

Obrovská stavba, pri ktorej by aj newyorská Socha slobody s jej 93 metrami vrátane podstavca vyzerala len ako trpaslík, bude však predovšetkým slúžiť ako knižnica a múzeum, kde sa návštevníci zoznámia so všetkými cennými archeologickými nálezmi zabudnutými v skladoch a povalách.

Nápad obnoviť kolos vznikol už dávnejšie, podporuje ho aj starosta Rodosu Fotis Hatzidiacos. Momentálne prebiehajú rokovania o presnom mieste a spôsobe výstavby. Predošlý pokus o vzkriesenie rodoského megabojovníka v roku 2000 stroskotal na nedostatku financií.

Zdroj:
http://cestovanie.pravda.sk/more/clanok/375562-rodosky-kolos-mozno-opat-povstane-z-hlbin-mora-aby-strazil-svoj-pristav/