Choď na obsah Choď na menu
 


23. 2. 2017

Sedem divov sveta - 5. Mauzóleum v Halikarnasse

Mauzóleum v Halikarnasse/Halikarnase alebo Mausóleion alebo Maussólleion je jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Dal ho postaviť v Halikarnase kráľ Mausólos II. (377 – 353 pred Kr.) spolu so svojou manželkou ako symbol svojej moci.

Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausola II., sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Budí úžas svojou architektonickou koncepciou. Bolo spojením pyramídy, zikkuratu a gréckeho chrámu.

Základom celej stavby bol obrovský podstavec z prokonnéskeho mramoru. V skutočnosti bol mramor iba obložený a jadro tvoril masívny kváder z nepálených tehál. Podstavec mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 19 x 42 x 11 metrov.

Podľa maximálnych údajov meral 66 x 77 x 30 metrov. Na podstavci stál náhrobný chrám obklopený 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli strechu v podobe 24-stupňovej pyramídy. Na jej vrchole bola plošina so súsoším vládcov Mausola a manželky Artemidy na voze so štvorzáprahom. Celková výška bola asi 46 metrov.

Plán mauzólea vypracovali architekti Pytheos a Satyros. Mauzóleum zdobili významní grécki sochári, napr.: Leóchares, Bryaxis, Skopas a Praxiteles.

Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 kamene z ruín použili na stavbu opevnenia.

Zdroj: Wikipédia

Mauzóleum v Halikarnasse, obraz zo 16. storočia
ooo1.jpg
Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=65913

Mauzóleum v Halikarnasse

ooo2.jpg
Autor: Zee Prime at cs.wikipedia, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=4595332

V súčasnosti sú na jeho mieste archeologické vykopávky a múzeum
ooo3.jpg
Autor: Petr Vykoukal – -, CC BY 2.5, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=887068

oddelovnik-----600.jpg

Mauzóleum v Halikarnasse

Slávne Mauzóleum v Halikarnasse bude ďalší div starovekého sveta, ktorý Vám chcem lepšie predstaviť. Svoj názov získal podľa kráľa Mausola a jeho hrobky, ktorú preň dala postaviť jeho manželka. 

Kto bol Mausolos?
Veľký Mausolos vládol od roku 377 p.n.l. do roku 353 p.n.l. v Kárii, časti Perzskej ríše. Hlavné mesto toho územia bol Halikarnassos (dnešný Bodrum, Turecko). Mausolos prevzal vládu po svojom otcovi. Podarilo sa mu však vymaniť z Perzskej nadvlády a vládol ako nezávislý kráľ.

Neskôr sa oženil so svojou sestrou – Artemísiou. Po jeho smrti mu Artemísia dala postaviť veľkolepú hrobku, ktorá dostala názov po ňom – Mauzóleum.  Známy rímsky historik Plínius starší sa vyjadril:

1: ,,S nesmiernym úsilím a veľkorysosťou postavila na zachovanie jeho pamiatky onen najznámejší náhrobok, taký veľkolepý, že sa počíta medzi sedem divov všetkých krajín sveta. Zasvätila ho Mausólovmu duchu a zariadila, aby sa o ňom spievali najväčšie chvály.”  

Vzhľad Mauzólea
Jeho základom bol masívny kváder z nepálených tehál, obložený mramorom. Nad troma podlažiami diela stála stavba, ktorá pripomínala grécky chrám, obkolesený 36 iónskymi stĺpmi a sochami. Strecha mala podobu stupňovitej pyramídy a na jej vrchu bola socha kočiaru s koňmi. Vozatajovia mali zrejme podobu samotného Mausola a Artemísie.

Popol kráľovského páru bol uložený do zlatých rakiev, ktoré umiestnili do základov budovy. Pohrebná sieň bola strážená kamennými levmi.

Zánik diela
Asi po 18-tich rokoch od postavenia postihlo Mauzóleum silné zemetrasenie, čo spôsobilo jeho zánik. Neskôr v roku 1489 rytieri rádu svätého Jána použili jeho zvyšky na stavbu neďalekého hradu. Spomínaným rytierom podarilo nájsť aj samotnú pohrebnú sieň, ale raz, keď ju nechali v noci nestráženú, piráti vylúpili všetko zlato a iné drahocenné predmety.

Archeologické výskumy
Prvé archeologické vykopávky začali asi po 300 rokoch od jeho zničenia. Pri nich sa podarilo odkryť časť základov Mauzólea a aj nejaké sochy a plastiky. Našli sa aj obrovské sochy, ktoré zrejme predstavujú kráľa a kráľovnú. Tie boli v roku 1857 odvezené do Britského múzea, kde sú doteraz. 

Súčasnosť
Dnešný Bodrum je tureckým turistickým centrom. Bohužiaľ, pre bežného turistu je tu draho, čo je dané zrejme tým, že na dovolenku tu chodia hlavne bohatí Turci. Vstupné do areálu so zvyškami Mauzólea je 8 TL. Asi najzaujímavejšou atrakciou areálu je expozícia s modelom Mauzólea a dochovanými fragmentmi jeho sochárskej výzdoby. Kúsok ďalej sa nachádzajú jeho časti, nakreslené v mierke 1:8 a sochy s popisom v turečtine a angličtine. Milovníci histórie si ďalej môžu pozrieť rímske divadlo, spomínaný hrad (s expozíciou podmorskej archeológie). V prípade, že budete mať možnosť navštíviť danú oblasť, rozhodne neváhajte.

ooo4.jpg

Autor: Tomáš Karľa

Zdroj: http://www.magistra-historia.sk/mauzoleum-v-halikarnasse/

oddelovnik-----600.jpg

Mauzóleum v Halikarnasse

Stavbu, ktorú obdivoval celý staroveký svet pre jej monumentálnosť a prekrásnu sochársku výzdobu, postavili v 4. storočí pred n. l. pre perzského satrapu (miestodržiteľa), ktorý sa volal Mausolos. Tomuto najvýznamnejšiemu mužovi v oblasti dnešného juhozápadného Turecka malo mauzóleum slúžiť ako hrobka. Predpokladáme, že Mausolos sa sám rozhodol vystavať si tento pamätník – miesto svojho posledného odpočinku. Už za svojho života začal stavebné práce a najal si najlepších sochárov. Výsledok ich práce sa rýchlo preslávil v celom vtedy známom svete. Mausolos vládol v kráľovstve zvanom Kária. To v tomto období tvorilo súčasť veľkej Perzskej ríše, hoci požívalo viaceré výhody nezávislého štátu. Mausolovo hlavné mesto Halikarnas na pobreží Egejského mora prežívalo vďaka ambicióznej výstavbe v období rokov 377 až 353 pred n. l. veľký rozvoj. Projekt mauzólea navrhol grécky architekt Pýtheos. Po satrapovej smrti stavbu dokončovala jeho manželka a následníčka Artemisia. A hoci aj ona zomrela skôr, ako stihla dielo dokončiť, robotníci pokračovali v práci, pevne rozhodnutí zanechať pamiatku svojho majstrovstva nasledujúcim generáciám. Mauzóleum bolo v priebehu vekov zničené, ale aj napriek tomu sa archeológom podarilo odhaliť veľa z jeho tajomstiev. Halikarnas sa nachádzal neďaleko dnešnej obce Bodrum, kde môžeme navštíviť múzeum so zvyškami tejto slávnej stavby. Mesto Halikarnas 

Mesto Halikarnas chránili 7 km dlhé hradby s niekoľkými bránami. Medzi najvýznamnejšie budovy v meste patril patril Aresov chrám, divadlo, kde sa konali populárne zábavy, a Mausolov palác, kde panovník žil so svojou rodinou a dvoranmi. Mauzóleum stálo na hlavnej ulici neďaleko tržnice, zby vyzdvihlo panovníkove zásluhy o založenie a rozvoj mesta. Pohrebná komora 

Mausolovo telo po smrti spálili a popol uložili do podzemnej hrobky. Vchod zatarasili pred prípadnými lupičmi masívnym kamenným kvádrom, ktorý otesali tak, aby sa nedal odtlačiť. Vchod nakoniec zasypali zeminou. Nepomohlo to. Vykrádači hrobiek vyhĺbili tunel, ktorým si odniesli celý pohrebný poklad. Nedávno sa archeológom v lokalite podarilo nájsť niekoľko zlatých ozdôb a spony do šiat. Niekoľko faktov: 

- Okrem Cheopsovej pyramídy mauzóleum pretrvalo zo siedmich divov najdlhšie. 
- Stavbu nakoniec zničilo zemetrasenie a ruiny roku 1522 rozobrali križiaci, ktorí ich použili na spevnenie svojej neďalekej pevnosti proti tureckým nájazdom. 
- Z mauzólea sa nám zachovali niektoré sochy zo severnej strany, pretože v čase zemetrasenia sa nachádzali pod zemou. - Slovo mauzóleum, odvodené z vládcovho mena Mausolos, preniklo do mnohých svetových jazykov a označuje monumentálny náhrobok na vysokom postavci.

Zdroj: http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/9304/mauzoleum-v-halikarnase


ooo5.jpg
http://divysveta.webzdarma.cz/mauz.html