Choď na obsah Choď na menu
 


4. 2. 2017

Sedem divov sveta - 4. Diova socha v Olympii

Diova socha v Olympii 
bola 12 m vysoká socha, ktorú v roku 433 pred Kr. vytvoril grécky sochár Feidias. Diovo telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada zo zlata a oči tvorili drahocenné drahokamy. Celá postava sedela na tróne z cédrového dreva zdobeného zlatom, ebenom, slonovinou a drahokamami. Zeus držal v ľavej ruke vladárske žezlo, v pravej ruke mal sochu bohyne Niké. Vo vlasoch mal umiestnený veniec olympijského víťaza. Socha Dia bola umiestnená v chráme, postavenom špeciálne pre ňu. V roku 394 sochu odviezli do Konštantinopolu, kde ju pravdepodobne zničil oheň.

statue_of_zeus.jpg

Zdroj: Wikipédia

oddelovnik-----600.jpg

Diova socha v Olympii

Asi okolo roku 470 p.n.l. vyzvali bohatých i chudobných po celom Grécku, aby pozbierali dary na Diov chrám v Olympii. Heléni zatúžili postaviť najkrajší a najväčší chrám v celom Grécku. A dary prichádzali: peniaze, umelecké diela, zbrane, šperky - všetko, čo by mohlo poslúžiť stavbe honosného, majestátneho stánku zasväteného Diovi. Chrám dokončili a vysvätili v roku 457 p.n.l. Týčil sa z umelého, meter vysokého návršia. Jeho spodná časť sa zachovala takmer nepoškodená a merala 64 x 27 m. na nej stálo 34 asi 10,53 m vysokých stĺpov z lastúrového vápenca. Stĺpy podopierali ťažkú strechu z mramorových platní. Najdôležitejšou časťou chrámu bola cella - kultové miesto so sochou boha Dia, ktorú pre tento chrám vytvoril sochár Feidias.

Táto socha je tretím zo siedmich divov sveta a jediným, ktorý nestál pod holým nebom, ale obdivovali ho v zastrešenom priestore. Feidias bol Aténčan a pokladáme ho za najväčšieho umelca antiky. Prijal objednávku svojho priateľa Perikla a mal veľký podiel na stavbe. A na sochárskych prácach v Akropole. V roku 438 p.n.l. vytvoril sochu Pallas Atény, ktorá patrí k najdokonalejším dielam antiky. Keď Feidia požiadali, aby urobil sochu olympijského Dia, dal si postaviť asi 80 m od chrámu ateliér. Vnútorný priestor ateliéru svojimi rozmermi presne zodpovedal rozmerom chrámovej celly. Tu Feidias pracoval aj s dvoma pomocníkmi na soche Dia, ako ju dnes poznáme už iba z antických gréckych mincí. Zeus sedel na tróne s vysokým operadlom. V ľavej ruke držal odznak svojej moci - žezlo s posvätným poslom-orlom. Na jeho pravej dlani stála okrídlená bohyňa víťazstva Niké. Diovu hlavu zdobil veniec z olivových vetvičiek. Taký dostávali olympijskí atléti, ak v pretekoch zvíťazili. Nohy najvyššieho boha spočívali na stolci, ktorý niesli levy. Nápis na stolci hlásal“ „Vyhotovil ma Feidias, syn Charmidov z Atén.“

Ako vytvoril Feidias Diovu sochu? Vo svojom ateliéri urobil Feidias najprv torzo zo železa, dreva a sadry, ktoré zodpovedalo jeho predstave o budúcej soche Dia. Potom naň vrstvili časti tela nepokryté odevom, teda tvár, ramená, ruky a nohy z majstrovsky modelovanej slonovej kosti. Zeus vraj, povrávalo sa v Grécku, stvoril slony iba pre slonovinu, ktorú Feidias potreboval na sochu. Diove vlasy, odev a sandále boli zo zlata. Zo záverečného vyúčtovania iných Feidiových sôch sa možno domnievať, že náklady na zlato olympijského Dia boli asi 44 talentov, to znamená, že mohlo vážiť približne 200 kg.

Dnešná cena zlata, ktoré Feidias spotreboval na sochu, by sa pohybovala okolo 120 miliónov korún. Oči boha pravdepodobne drahokamy veľké ako päsť. Socha do výšky merala dvanásť metrov, postava Niké bola veľká ako urastený muž. Celú sochu aj s jej súčasťami nemohli, prirodzene, v jednom kuse previezť z ateliéru do susedného chrámu. Feidias teda po dokončení znovu rozdelil sochu na niekoľko menších kusov a tie dal preniesť do celly a tam ich potom znovu poskladal do podoby mocného boha. V Grécku v tom čase jestvovali mnohé stavby a sochy, ktoré sa Feidiovmu Diovi z hľadiska umeleckých kritérií mohli vyrovnať. Prečo bol teda práve olympijský Zeus označený za div sveta, a nie napríklad Aténa od toho istého sochára alebo Akropola?

Prečo teda zaradili Diovu sochu do zoznamu divov sveta? Na túto otázku jestvujú dve odpovede, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Podá jedných boha Olympia centrom Diovho kultu v celom Grécku a Feidiova socha bola najväčším a najznámejším zobrazením najvyššieho gréckeho boha. Znalci umenia sú však väčšmi naklonení vysvetleniu, že Feidias svojou sochou vytvoril úplne nový obraz Dia. Grécky bohovia sa dovtedy líšili od ľudí iba svojou neohraničenou mocou a nesmrteľnosťou. V ostatnom si boli s ľuďmi rovní. Aj bohovia boli pomstychtiví a márnomyseľní, zákerní, krutí a ani sám Zeus sa neštítil nejakej ľsti, len aby mohol získať priazeň a lásku bohýň alebo pozemských žien. Feidiov Zeus však pôsobil úplne inak. Na tróne sedel starý múdry muž s dobrotivými črtami. Boh, ktorý nevzbudzuje strach, ale dôveru, rozhodný, zato láskavý otec - teda taký boh, akého až o 450 rokov neskôr ponúklo ľudstvu kresťanstvo. Takto zobrazený Zeus sa, pravdaže, tešil osobitnej dôvere smrteľníkov. Atléti pripisovali tejto soche ochrannú moc a v majestátnom zobrazení Dia videli spravodlivého rozhodcu hier. V prvý deň pretekov všetci športovci predstúpili pred jeho oltár, priniesli mu obety, pomodlili sa za víťazstvo a prisahali, že sa budú čestne usilovať o olivový veniec. Potom sa začala päťdňová slávnosť. Nahí mladí muži bojovali v rozličných športových disciplínach o olympijské víťazstvo.

Kresťanské ťaženie do gréckeho sveta veľmi oslabilo vieru v boha Dia. V roku 393 n.l. zakázal kresťanský cisár Teodósius I. olympijské hry ako pohanský kult. Z olympijského parku archeológovia doteraz vykopali iba dolnú časť chrámu a niekoľko fragmentov zo štítu. O osude Diovej sochy sa môžeme iba domnievať. S istotou vieme iba toľko, že sa ťažko poškodila pri zemetrasení v 2. storočí n.l.

Niektorí odborníci tvrdia, že ju potom rozbili vandali a zlato a slonovinu rozkradli, alebo podľa inej verzie ju v roku 475 n.l. dopravili do Konstantinopolu ( Carihrad ) a tam ju neskôr zničil požiar. Aj Feidiov osud je neistý. V minulom storočí vykopali jeho dielňu a našli v nej viaceré nástroje, ktoré patrili veľkému umelcovi. Či však Feidias umrel ako slávny, ctihodný muž, alebo skončil vo väzení, nevieme doteraz.

Zdroj: http://referaty.aktuality.sk/diova-socha-v-olympii/referat-22652

oddelovnik-----600.jpg

Diova socha v Olympii

Opäť je tu čas, aby sme pokračovali v našej prehliadke divov sveta podľa Antipatrovho zoznamu. Na štvrtom mieste sa nachádzala slávna Diova socha v Olympii.

statue_of_zeus_at_olympia_700_x_328.jpg

Základné fakty o Olympii
Olympia bola dôležité náboženské stredisko v Grécku. Rozprestierala sa na západnej strane polostrova Peloponéz a predstavovala jedno z najposvätnejších miest Grékov. Zo slávnosti, ktoré sa konali na počesť najvyššieho z bohov – Dia, sa pravdepodobne zrodili aj známe olympijské hry. Prvýkrát sa konali v roku 776 p. n. l. a potom, až do ich zákazu, sa usporadúvali každé štyri roky. Tradíciou bolo, že počas ich konania museli byť prerušené všetky vojny.

Diov chrám
V rokoch 466 až 455 p. n. l. sa z rozhodnutia obyvateľov Olympie začal pre Dia stavať chrám . Postavený bol z kamenných kvádrov, ktoré obklopovali mohutné stĺpy v dórskom slohu. Na ne sa použil vápenec a strechu tvorili mramorové škridle. Dlhý čas ale nemal dôstojnú Diovu sochu. Jej zhotovením bol poverený sochár menom Feidias. Pochádzal z Atén a už predtým vytvoril dve sochy bohyne Atény (bohužiaľ, do dnešných čias sa ani jedna nezachovala).

tumblr_m83evgrpn41ryfivao1_1280.jpgDiova Socha
Feidias na nej pracoval osem rokov. S robotníkmi najprv postavil drevenú kostru. Potom na ňu pridával kúsky slonoviny (z nich vytvoril takpovediac kožu Diovho tela). Odev a vlasy vytvoril zo zlata. V prepočte na našu menu by dnes hodnota použitého zlata dosahovala astronomických 136.942.675 eur. Trón bol postavený z ebenového dreva a ozdobený drahokamami. Hotová socha merala 13 metrov. Keďže bol Zeus zobrazený veľmi realisticky, verilo sa, že samotný Feidias ho skutočne videl.

Postupný zánik diela
Dielo stalo neporušené asi 800 rokov. Dokázalo ohromiť aj rímskeho cisára Caligulu, ktorý prikázal, aby bolo presťahované do Ríma. Legenda ale hovorí, že keď ju chceli naložiť, tak socha vydala desivý smiech  a najatí robotníci utiekli. Krátko po nástupe kresťanstva boli olympijské hry zakázané (391) a to postupne znamenalo aj zánik gréckych chrámov.

Samotnú sochu v roku 394 n. l. previezli do Konštantínopolu, kde ju podľa všetkého zničil oheň. Taktiež zanikla aj samotná Olympia (niekoľkokrát ju postihli zemetrasenia a záplavy).

Olympia dnes
Napriek tomu, že sú z nej už len ruiny, stále priťahuje množstvo ľudí. Ide o miesto, kde sa počas konania olympijských hier zapaľuje olympijský oheň. Zaujímavosťou je, že v roku 2004 sa súťaž vo vrhu guľou uskutočnila (symbolicky) na tamojšom štadióne.

Autor: Tomáš Karľa

Zdroj: http://www.magistra-historia.sk/diova-socha-v-olympii/