Choď na obsah Choď na menu
 


26. 3. 2017

Henrich VIII. a jeho milenky a manželky

h003.pngHenrich VIII. Tudor (* 28. jún 1491, Londýn, Anglicko – † 28. január 1547, Londýn) bol anglický kráľ od 21. apríla 1509 až do svojej smrti. Taktiež bol aj Írskym lordom (neskôr sa stal írskym kráľom) a robil si nároky aj na francúzsky trón. Bol druhým panovníkom z rodu Tudorovcov, jeho predchodcom bol jeho otec, kráľ Henrich VII.

Henrich VIII. bol veľmi významným panovníkom. Takmer počas celej svojej vlády brutálne potláčal vplyv protestantskej reformácie v Anglicku (toto politické hnutie malo korene v 14. storočí pod vedením Jána Viklefa) a najznámejším sa stal pre svoje politické boje a konflikty s Vatikánom. Tieto spory nakoniec viedli k tomu, že sa Anglicko odtrhlo od katolíckeho náboženstva (teda od pápežskej autority) a prešlo na protestantské, z ktorého tým, že sa vyhlásil za hlavu cirkvi, vznikla anglikánska cirkev. Hoci prostý ľud ani cirkev s jeho rozhodnutím nesúhlasili, tvrdo si svoje rozhodnutie presadzoval, aj za cenu popráv každého, kto sa odmietol podrobiť novým pravidlám. Dôsledkom toho sa tiež vo veľkom rušili anglické kláštory. Podpora anglickej reformácie začala jeho nástupcom, zbožným protestantom Eduardom VI. a Alžbetou I., zatiaľ čo Henrichova dcéra Mária I. dočasne obnovila pápežskú autoritu v Anglicku. Henrich VIII. taktiež dozeral na právne spojenie Anglicka a Walesu. 

Henrichova milenka Alžbeta Blountová porodila Henrichovi nemanželského syna, Henricha FitzRoya. Malý chlapec získal v júni 1525 titul richmondský vojvoda, vďaka čomu si mnohí vtedajší ľudia mysleli, že Henrich VIII. vyhlási syna za legitímneho. V roku 1533 sa Henrich FitzRoy oženil s Máriou Howardovou, sesternicou Anny Boleynovej. Zomrel tri roky po svadbe bez potomkov. V čase jeho smrti sa kráľ pokúšal zaobstarať zákon, ktorý by umožnil jeho ďalšiemu nemanželskému synovi zdediť trón a stať sa tak kráľom.

Henrichova milenka Mária Boleynová bola sestra Anny Boleynovej, ktorá sa neskôr stala Henrichovou manželkou. Mária bola Henrichovou milenkou niekedy v rokoch 1519 až 1526 a podľa niektorých špekulácií Máriine dve deti, Katarína a Henrich, boli deťmi kráľa Henricha VIII.. Jeho otcovstvo v týchto prípadoch však nikdy nebolo potvrdené a kráľ to tiež nepotvrdil, ako to spravil pri nemanželskom synovi Henrichovi FitzRoyovi.

Známym sa stal aj svojimi šiestimi manželstvami, pričom dve zo svojich manželiek dal popraviť.

Osemnásťročný Henrich VIII. po svojej korunovácii v roku 1509
h001.jpg

Henrich VIII.
h002.jpg

oddelovnik-----600.jpg

Prvá manželka - Katarína Aragónska (1509-1533)

h004.jpgKatarína Aragónska (* 16. december 1485, Alcalá de Henares – † 7. január 1536, Kimbolton Huntingdonshire) bola španielska infantka (infantka Catalina de Aragón y Castilla alebo Infanta Catalina de Trastámara y Trastámara). Svojím prvým sobášom s Arturom, waleským princom, synom Henricha VII., získala titul princezná waleská. Po Arturovej smrti sa vydala za jeho brata, Henricha VIII., a tak sa v rokoch 1509 až 1533 stala anglickou kráľovnou. Po tajnom sobáši Henricha VIII. s Annou Boleynovou bola odstránená z verejného života. Katarína odmietla akceptovať Henricha ako najvyššiu hlavu cirkvi v Anglicku a naďalej sa až do svojej smrti považovala za právoplatnú kráľovu manželku a kráľovnú Anglicka.

oddelovnik-----600.jpg

Druhá manželka - Anna Boleynová (1533-1536)

h005.jpg

Anna Boleynová (* 1501/1507 – † 19. máj 1536), bola od januára 1533 až do smrti v roku 1536 kráľovnou Anglicka ako druhá manželka kráľa Henricha VIII. Tudora. Taktiež to bola žena, ktorá dokázala na kráľovskom dvore vytvoriť jeden z najväčších rozruchov v anglickej histórii, bola to totiž práve ona, čo podnietila kráľa na zatrpknutie voči katolíckej cirkvi.

2. mája 1536 bola v Greenwichi zatknutá a bola taktiež oboznámená s obvineniami: cudzoložstvo, incest a velezrada. Krátko pred popravou bolo jej manželstvo s Henrichom vyhlásené za neplatné. Prišli pre ňu ráno 19. mája a odniesli ju na Tower Green, kde jej bola povolená súkromná poprava a dokonca bol privedený podľa jej posledného želania aj kat z Calais, keďže si želala zomrieť mečom podľa francúzskych zvykov. Pred popravou mala krátku reč, ktorá sa stala legendárnou:

„Dobrý kresťanský ľud, prišla som sem umrieť podľa zákona a týmto zákonom som odsúdená na smrť, preto sa nebudem proti tomu brániť. Neprišla som nikoho obviňovať, keďže ja som obvinená a odsúdená na smrť, ale modlím sa, aby Boh chránil kráľa, aby vám ešte dlho mohol vládnuť, pretože láskavejší, či milosrdnejší princ tu nebol nikdy: a ku mne bol vždy dobrým a láskavým pánom. A ak mi chce niekto z vás protirečiť, žiadam súďte lepšie. A takto odchádzam zo sveta i od vás všetkých a dôkladne vás žiadam, modlite sa za mňa. Ó, pane maj súcit, Bohu porúčam svoju dušu.“

Po tom, čo jej previazali oči a pripravili ju na popravu, viackrát zopakovala: „Ježišovi Kristovi porúčam svoju dušu, Pán nech prijme moju dušu.“ Kat odťal jej hlavu jediným švihnutím meču. Annu pochovali do kaplnky sv. Petra. Jej telo bolo jedno z tých, ktoré identifikovali pri renovácii kaplnky počas vlády kráľovnej Viktórie.

oddelovnik-----600.jpg

Tretia manželka - Jana Seymourová (1536-1537)

h006.jpg

Jana Seymourová (* 1508/1509 – † 24. október 1537) bola tretia manželka kráľa Henricha VIII. Jeho manželkou sa stala len desať dní po poprave jeho druhej manželky Anny Boleynovej. Zomrela dva týždne po pôrode svojho jediného syna Eduarda VI. kvôli popôrodným komplikáciam.

Jana Seymourová bola jediná z Henrichových manželiek, ktorá mala kráľovský pohreb.
Po čase bol nad jej hrob napísaný tento nápis:

Tu leží Fénix, ktorého smrť
Vdýchla ďalšiemu Fénixovi život
Je to tak smutné
Svet je zrazu taký osamotený.

Henrich jej smrť bral veľmi ťažko. Po jej smrti bol v smútku najbližšie tri mesiace a najbližšie tri roky sa neoženil, aj keď rokovania ohľadom ďalšieho manželstva sa začali krátko po jej smrti. Ak by nebolo politických okolností, ostal by vdovec, ale vzhľadom na to, že mal iba jediného mužského potomka a v dobe extrémnej úmrtnosti v detskom veku to je naozaj nedostatočný počet, musel sa štvrtýkrát oženiť. Jana Seymourová bola Henrichova najobľúbenejšia manželka. Historici sa domnievajú, že dôvodom jeho veľkej lásky k nej bol fakt, že mu porodila mužského dediča. Keď Henrich VIII. v roku 1547 zomrel, na jeho žiadosť ho pochovali vedľa nej.

oddelovnik-----600.jpg

Štvrtá manželka -  Anna Klévska (1540 – 1540)

h007a.jpg

Anna Klévska (po francúzsky Anne de Clèves, po nemecky Anna von Jülich-Kleve-Berg; * 22. september 1515, Düsseldorf – † 16. júl 1557, Londýn), bola nemecká šľachtičná a štvrtá manželka Henricha VIII. Kráľovnou bola od 6. januára 1540 do 9. júla 1540 a bola prvou nemeckou kráľovnou Anglicka. Manželstvo nikdy nebolo naplnené a Anna nebola oficiálne korunovaná za kráľovnú. Po anulovaní manželstva bola označovaná ako Kráľova milovaná sestra.

Sobáš s Annou Klévskou, sestrou protestantského vojvodu z Kleves Henrichovi navrhol Thomas Cromwell, povýšený na prvého grófa Essexu. Maliar Hans Holbein mladší bol poslaný do Klévska, aby tam namaľoval pre kráľa obraz jeho budúcej nevesty. Hoci sa hovorí, že obraz zobrazoval Annu ako veľmi peknú ženu, ale v skutočnosti takou nebola, napriek tomu je nepravdepodobné, že by Annin obraz bol nepresný. Holbein totiž zostal na kráľovskom dvore stále v obľube. Po tom, ako Henrich zbadal Annin portrét a po ďalších jej opisoch, ktoré mu poskytli jeho dvorania, súhlasil Henrich so svadbou. No po jej príchode do Anglicka zostal Henrich veľmi prekvapený a sklamaný. Cítil sa byť podvedený, pretože Annin výzor všetci chválili, no Henrich tvrdil, že nie je vôbec taká pekná, ako sa o nej hovorí.

Henrich začal naliehať na Cromwella, aby našiel nejakú právnu cestu, ako by sa dalo manželstvu vyhnúť, ale v tomto čase to nebolo možné bez toho, aby sa ohrozilo životne dôležité spojenectvo s Nemeckom. Napriek Henrichovým obavám, bol s Annou zosobášený 6. januára 1540 v kráľovskom paláci Placentia v Greenwichi v Londýne arcibiskupom Thomasom Cranmerom. Henrich sa veľmi usiloval o anulovanie manželstva. Anna musela opustiť kráľovský dvor 24. júna a 6. júla jej Henrich oznámil, aby prehodnotila manželstvo a možnosť rozvodu. Krátko nato bola Anna požiadaná, aby dala súhlas na anulovanie manželstva. Anna bola natoľko inteligentná, že neprotestovala a súhlasila, a tak bolo toto manželstvo 9. júla 1540 anulované. Ako dôvod sa uviedlo Annino prvé zasnúbenie s Františkom Lorraine.

Anna, ako bývalá kráľovná, dostala veľkorysé finančné vyrovnanie – Henrich jej daroval palác Richmond a hrad Hever, domov Henrichových bývalých príbuzných, Boleynovcov. Henrich a Anna zostali dobrými priateľmi a Anna sa stala čestným členom kráľovskej rodiny a bola označovaná ako Kráľova milovaná sestra. Bola častým hosťom na kráľovskom dvore a Henrich jej bol veľmi vďačný, že neprotestovala proti rozvodu.

Medzitým bol Thomas Cromwell zbavený svojho postavenia kvôli tomu, že manželstvo pripravoval, a 28. júla 1540 bol popravený v londýnskom Toweri sťatím hlavy.

oddelovnik-----600.jpg

Piata manželka - Katarína Howardová (1540 – 1542)

Katarína Howardová (1521 / 1524 – 13. február 1542) bola piata manželka anglického kráľa Henricha VIII. a bola dvornou dámou Anny Klévskej. Kráľ ju niekedy nazýval Ruža bez tŕňa.

Katarína bola dcérou Joyce Culpeperovej a lorda Edmunda Howarda, mladšieho syna druhého vojvodu z Norfolku. Vďaka tomuto príbuzenstvu bola Katarína sesternicou Henrichovej druhej manželky, Anny Boleynovej.

Jej sobáš s Henrichom VIII. sa uskutočnil 28. júla 1540 na Oatlandskom paláci v grófstve Surrey niekoľko dní po anulovaní kráľovho manželstva s Annou Klévskou. Katarínin život a správanie však nezodpovedalo dobrým mravom, a tak ani nie po dvoch rokoch manželstva s Henrichom, ju dal kráľ popraviť za zradu, teda cudzoložstvo.

Jej poprava bola celkom pokojná, ale Katarína bola bledá a vystrašená. Pri vychádzaní na popravisko potrebovala pomôcť. Vo svojej reči opísala svoje potrestanie ako správne a spravodlivé a žiadala o milosť pre svoju rodinu a aby sa pomodlili za jej dušu. Bola popravená jediným úderom kata. Jej telo bolo pochované v neoznačenom hrobe neďaleko kaplnky sv. Petra, kde leží aj telo jej sesternice Anny Boleynovej. Henrich sa popravy nezúčastnil.

Katarínino telo bolo jedno z tých, ktoré identifikovali počas rekonštrukcie kaplnky počas vlády kráľovnej Viktórie a jej meno je zaznačené na plakete na západnej stene, kde sú mená všetkých, ktorý zomreli v londýnskom Toweri.

catherinehoward.png

oddelovnik-----600.jpg

Šiesta manželka - Katarína Parrová (1543 - 1547)

Katarína Parrová (* 1512, Londýn, Anglicko – † 5. september 1548, Sudeley Castle) bola v rokoch 1543 – 1547 anglická kráľovná ako manželka Henricha VIII.

Vzali sa v roku 1543. Bolo to už jej tretie manželstvo. Stala sa ideálnou nevlastnou matkou pre všetky kráľove deti. Bola to inteligentná, učená žena, patrónka humanistov a tajná protestantka. Vďaka jej vplyvu kráľ zabezpečil následníctvo oboch dcér parlamentným výnosom z roku 1543. Po jeho smrti sa Katarína znova vydala.

Henrichovou poslednou manželkou bola bohatá vdova Katarína Parrová, ktorú si vzal v roku 1543. Katarína nebola rovnakého náboženstva ako Henrich – ona zastávala reformovanie, ale Henrich zostával konzervatívcom. Toto jej správanie takmer viedlo k jej poprave, ale zachránila sa, keď ukázala svoju poddajnosť a viac sa do náboženských vecí nestarala. Pomohla tiež zlepšiť Henrichov vzťah s jeho dvoma dcérami, ktoré mal z prvých dvoch manželstiev. V roku 1544 parlamentný zákon schválil, aby boli princeznám Márii a Alžbete opäť uznané práva na trón, ale až po princovi Eduardovi. Ten istý zákon umožnil, aby Henrich určil ďalších nástupcov na trón vo svojej poslednej vôli.

800px-catherine_parr_from_npg.jpg

oddelovnik-----600.jpg

V krátkosti:

  1. Katarína Aragónska 1509-1533 - bola odstránená z verejného života
  2. Anna Boleynová 1533-1536 - popravená, "tisícdňová kráľovná"
  3. Jana Seymourová 1536-1537 - porodila mu následníka trónu, zomrela dva týždne po pôrode
  4. Anna Klévska 1540-1540 - rozviedli sa, "kráľova milovaná sestra"
  5. Katarína Howardová 1540-1542 - popravená
  6. Katarína Parrová 1543-1547 - prežila ho

oddelovnik-----600.jpg

Henrich VIII.

qaqq.jpg

oddelovnik-----600.jpg

Zdroje textov a obrázkov - slovenská, česká a anglická wikipédia

oddelovnik-----600.jpg