Choď na obsah Choď na menu
 


20. 11. 2017

Dejiny Štrbského plesa

Do polovice 13.storočia boli celé Tatry kráľovským majetkom. Komes českého pôvodu Bohumír, ktorý založil v roku 1263 Liptovský Ján dostal od kráľa Belo IV.,okrem iných liptovských území, územie Važeckej, Furkotskej a Mlynickej doliny. Toto územie sa po stáročia stalo miestom, ktoré navštevovali pytliaci, lovci kamzíkov a svišťov, na východných svahoch Patrie dolovali meď benediktíni, potulovali sa tu hľadači pokladov, drevorubači, ktorí nemilosrdne stínali kosodrevinu a limby pre pokútnych producentov liečivých olejov a mastí a neskôr novodobí pionierski bádatelia a turisti. Pri plese sa pristavovali národovci štúrovského pokolenie, účastníci historických vychádzok na Kriváň. Neskorší Bohumírov (Bogomilov) pomaďarčený potomok Jozef Szentiványi (1817-1905) , ktorého rodové sídlo bolo v Liptovskom Jáne niekoľko mesiacov po otvorení Košicko-bohumínskej železnice na úseku Žilina - Poprad (8. decembra 1871) postavil základy neskoršej osady Štrbské Pleso. Štrbské Pleso vlastnil a zveľaďoval až do roku 1901, kým ho nepredal uhorskému štátu. Jozef Szentiványi v roku 1872 a jeho liptovskí tesári pod vedením Jána Zuskina zo Štrby postavili na juhovýchodnom brehu plesa dva jednoduché prízemné zruby, ktoré svojim vzhľadom pripomínali vtedajšie horárne. Pretože nebol poľovníkom o rok neskôr (1873) prvú z nich sprístupnil verejnosti. Szentiványi, ktorý sa stal zakladateľom a mecénom Uhorského karpatského spolku daroval spolku stavebný pozemok neďaleko poľovníckej chaty a finančne prispel na výstavbu budovy, ktorú otvorili 2.8. 1875.

Jozef Szentiványi, zakladateľ Štrbského Plesa

jozef_szentivanyi.jpg


Pleso patrilo liptovskej rodine Sentiváni, od ktorej ho v roku 1901 odkúpil uhorský štát. Štrbské pleso využíval Sentiváni na oddych. Turistom a hosťom ponúkal športový rybolov, kúpanie i člnkovanie. Na brehu jazera, na jeho juhovýchodnom cípe, dal vybudovať prístavisko člnkov, prírodnú plaváreň s kabínkami a ležadlami na drevenom plató. Za prenájom člna sa platilo 20 – 30 grajciarov. Prvá nehoda na plese sa stala v júli 1884. Traja učni a jeden gymnazista v člnku šantili tak, že sa po prevrátení člna utopili. Po tragédii zaviedli prísnejšie opatrenia. Koncom 20. storočia bolo člnkovanie na plese zakázané, ale zakrátko, po roku 2007, po prechode územia Štrbského Plesa z majetku mesta Vysoké Tatry na obec Štrba, bolo obnovené. 

strbske_pleso.jpg

Autor: Ján Ťažký – http://nemcok.sk/?pic=4861, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=4214887

Jazero slúžilo nielen na oddych. Ťažili z neho veľké množstvá ľadu až do roku 1902. V zime 1872/73 dodali niekoľko vagónov ľadu budapeštianskym reštauráciám. Ľad putoval aj do Viedne, Berlína a Budapešti, dokonca aj do Temešváru, Racibórzu a Vroclavu. V sezóne sa tu zamestnávalo približne 200 robotníkov a najmenej desať furmanov. Ľad lámali obyvatelia podtatranských dedín. Bola to príležitostná práca za dennú mzdu 1 forint a 25 grajciarov. Furmani dostávali štvornásobok. Polmetrové kocky robotníci pílami rezali na menšie kusy. Ľad sa na štrbskú železničnú stanicu vozil v noci, aby sa čo najmenej topil. V noci ho vozili aj podtatranským živnostníkom – mäsiarom a hotelierom. Keď v roku 1896 začala premávať parná ozubnicová železnica z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso práca sa zrýchlila, ale furmani stratili prácu. Zubačka v roku 1899 za jeden deň odviezla 25 vagónov. Košicko-bohumínska železnica v zime prepravila približne 2000 vagónov ľadu. Zachovali sa dokumenty, podľa ktorých tatranský ľad objednával viedenský kráľovský dvor. Tatranský ľad bol vážnou konkurenciou nórskemu ľadu, ktorý sa do strednej Európy dovážal.

Nominácia Štrbského Plesa na dejisko Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, ktoré sa mali uskutočniť v roku 1970 podnietila výstavbu nových objektov pre návštevníkov Štrbského Plesa, turistov a športovcov, ale aj pre obyvateľov tatranskej osady. Do zoznamu budúcich objektov boli zahrnuté lyžiarske stredisko s hotelom FIS, hotel Panoráma (bol dokončený v roku 1970), ubytovne Jedľa, Smrek, Zrub, budova spojov, verejné služby a zariadenia, autoparkovisko, rekonštrukcia Cesty Slobody a nové sídlisko pre obyvateľov v Tatranskej Štrbe. Na brehu plesa bol postavený hotel Patria. V roku 1976 bol dokončený nový liečebný komplex kúpeľov Helios, ktorý bol najvyššie položeným klimatickým liečebným domom na Slovensku. Po privatizácii v roku 1990 ešte nejaký čas poskytoval svoje služby ako Národné klimatické centrom pre liečbu respiračných ochorení, kam dochádzali pacienti za vychýrenými procedúrami aj zo zahraničia, ale po zmenách majiteľov v roku 2005 bol opustený a začal chátrať. Stratou týchto objektov zanikol kúpeľno-liečebný charakter Štrbského Plesa.

w001.jpg

Zdroj - Wikipédia

Zdroj - You Tube